Jin a jang

Autor a betaread: Ginevra Black
Veková hr.: 9+
Žáner: spomienky
Pre: Gwen a Lusi, ktoré ma naučili ľúbiť Sevrusa

„Svojich priateľov si zvyknem označiť svojím znamením.
Ak sa chceš stať jedným z nich, musíš ho prijať, Severus!"
povedal Lord Voldemort chladne a ja som len ticho prikývol.
„Áno, môj pane!" „Takže odteraz ma nazývaj Temný pán!", prútikom
sa dotkol môjho zápästia. Nevidel som, čo robí. Cítil som len bolesť
šíriacu sa až k lakťu. Myslel som si, že mám pred sebou jinovú stranu
plnú dobrých zážitkov.



„Smrťožrúti, zabite čo najviac ľudí na Main street!",vykríkol Temný
pán. Všetci sme sa odmiestnili na Main street. Po našom príchode vypukol
zmätok. Všade som videl len krv. V tej chvíli som pocítil záchvev ne-
identifikovateľného čohosi, ktorému sa to nepáčilo. Niečo mi kázalo odísť
od Temného pána, no potlačil som to.

O niekoľko mesiacov som bol poslaný do Rokfortu. Ale čo pán chce v tej prašivej
škole? Hneď v prvý deň som zašiel ku Kančej hlave poriadne to zapiť. Vo chvíli,
keď som už mal za sebou dva poháriky, vošiel Dumbledore. Použil som splývacie
zaklínadlo a odkradol sa za ním. Sadol som si pred dvere, za ktorými zmizol. Po únavnej hodine som začul zvláštny hlas:„Ten, ktorý bude mať moc nad Temným
pánom, narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli. Narodený keď siedmy mesiac
pohasína...", Niekto má poraziť Temného pána? Musím mu to ihneď oznámiť!

Sledoval som ako Temný pán kreslí na pergamen čosi ako rodokmeň.
„Severus, koho považuješ za schopnejšieho? Potterovcov alebo Longbottomovcov?"
„Určite Potterovcov, môj pane! Prečo?", odpovedal som. „Tým je to jasné, vypátram
Potterovcov a zabijem minimálne ich syna a každého, kto sa mi postaví do cesty!"
Šialene sa zasmial. Vyšiel som z miestnosti a ihneď som šiel varovať Dumbledora.


Niééé! Merlin, koľko rán ešte utŕžim? Lily nesmie, nemôže byť mŕtva! To sa nemalo stať!
„Tak mi pomôž ochrániť aspoň Harryho!", kričal Dumbledore.„Snáď vieš aké je to ťažké!
Vieš ako to bolí! Nebola to len tvoja jediná láska, ale moja susedka!" sklopil som pohľad.
„Som váš, Dumbledore. Nech sa mi akokoľvek protivia vaše rozhodnutia, prijímam ich ako trest za moje chyby.", predniesol som obradne.


„Severus.." „Avada kedavra.", skríkol som podľa dohody.

„Zabi!", skríkol voldemort v haďom jazyku. Pocítil som ako sa mi do krku zabodli
Naginine tesáky.
„Pozrite sa na mňa.", zachrapčal som. Naposledy som pozrel do očí, ktoré mi sedem rokov pripomínali moju lásku, a vydal som sa hľadať tých, ktorých nik živý už neuvidí.

______________________________________________________________
Doba beží, spomienky zostávajú. Toto je spomienka, ktorú mi nik z pamäte nevymaže, ani zaklínadlo Obliviate.